Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok. Jej oslavy v ľudovom prostredí ale vychádzajú zo starších, predkresťanských koreňov. Predchádza im štyridsaťdňový pôst, počas ktorého má z jedálneho lístka zmiznúť mäso a výdatná strava by sa mala jesť iba raz denne.
Samozrejme v ľudovom prostredí sa pôst vzťahoval iba na všedné dni a soboty. Nedele sa ctili ako sviatočné dni, v priebehu ktorých sa i v pôstnej dobe pestovali veselé zvyky. Posledný týždeň pred Veľkou nocou sa volá Pašiový, k niektorým dňom tohto týždňa sa viazali mnohé obyčaje. Napríklad Škaredá streda bola venovaná upratovaniu. Hovorilo sa, že človek sa nemá mračiť, pretože sa bude mračiť všetky stredy v roku.
Nasleduje Zelený štvrtok. Deň, kedy gazdiné piekli z kysnutého cesta tzv. judášov. Judáši mali rôzne tvary, ktoré vychádzali obvykle zo stočeného valčeka, ktorý symbolizoval špagát, na ktorom sa obesil biblický Judáš. V tento deň naposledy zvonia zvony, ktoré potom, podľa povesti, odlietajú do Ríma.
Veľký piatok bol obostretý mimoriadnym čarom a fantáziou. Ľudia verili, že sa otvára zem a na krátku chvíľu odhaľuje ukryté poklady. Biela sobota je posledný deň pôstu.
V okolí Vysokého Mýta (Pardubický kraj) sa dodnes koná pradávny zvyk nazvaný „vodenie judáša“, ktorý je zapísaný v zozname nehmotných pamiatok Českej republiky.
Nedeľný Boží hod veľkonočný bol a je sviatkom. Veľkonočný pondelok patrí veselému koledovaniu, kedy chlapci s korbáčom upleteným z vŕbového prútia obchádzajú dievčatá, odmenou sú im pestro farbené vajíčka – kraslice.
Pravú ochutnávku veľkonočných zvykov môžete zažiť v Múzeu v prírode Vysočina – Veselý Kopec a Betlehem Hlinsko.
Ilona Vojancová
Nesouhlas se zpracováním Vašich osobních údajů byl zaznamenán.
Váš záznam bude z databáze Vydavatelstvím KAM po Česku s.r.o. vymazán neprodleně, nejpozději však v zákonné lhůtě.
