Vietor vo vlasoch, skrútené krky od pozerania sa po oboch brehoch rieky, špliechanie vĺn, rušné mesto na dosah a zároveň ďaleko. To všetko za bieleho dňa alebo trebárs svitu mesiaca. Tak lákavo vyzerá pohľad z paluby vltavských parníkov. Nastúpte – odrážame!
Po storočiach driny a nebezpečnej práce pltníkov, prinieslo storočie pary pokrok a technický rozmach aj na vltavskú hladinu. Po pokusoch s parníkom Bohemia pánov J. J. Rustona a J. Andrewsa (1841) a pánov J. W. Pierce a J. Wintera (1857) zahájila 28. júna 1865 Pražská paroplavebná spoločnosť pravidelnú osobnú a vyhliadkovú dopravu po Vltave medzi Prahou a Štěchovicami. Vtedajším výletníkom môžeme iba závidieť pohľady na obrovské premeny vzmáhajúcej sa Prahy. So záujmom iste sledovali výstavbu Národného divadla (1883), stavbu budovy Rudolfína (1885), rozvoj priemyslových oblastí v Karlíne, Holešoviciach, Smíchove a Podolí, postupný vznik nových mostov a nábreží vrátane Vyšehradského tunelu atd.
František Dittrich, významný činiteľ vtedajšej Pražskej paroplavebnej spoločnosti a neskorší primátor Prahy, by mal určite radosť z dnešného hemženia na Vltave. Najviac by asi obdivoval parník Vyšehrad, ktorý je mladším pokračovateľom svojho pôvodného menovca a ktorý upúta svojím elegantným prvorepublikovým zjavom (spustený bol v roku 1938) a citlivou opravou z roku 1992. Milovníkom techniky sa za priesvitnou stenou predstavujú kolesá a oje v plnom pracovnom zaťažení a pre romantické duše je pohľad na stovežatú Prahu úplne iný a neobvyklý. Kto neverí, nech to skúsi.
Libor Patočka
Nesouhlas se zpracováním Vašich osobních údajů byl zaznamenán.
Váš záznam bude z databáze Vydavatelstvím KAM po Česku s.r.o. vymazán neprodleně, nejpozději však v zákonné lhůtě.
