Film Kráľ Šumavy bol pre generáciu dospievajúcu v 60. rokoch takmer kultovou záležitosťou. Po filmových agitkách 50. let s prvoplánovým ideologickým náterom konečne dramatický film, v ktorom sa postavy chovajú a hovoria civilne a príbeh nekončí primitívnym budovateľským happyendom. Samozrejme i Kráľ Šumavy je poplatný dobe, je oslavou práce vtedajšej Pohraničnej stráže a naplnený myšlienkou „nepriechodnosti hraníc“.
Film režírovaný K. Kachyňom mal premiéru v čase Vianoc roku 1959. I po 55 rokoch je v ňom vidieť kus dobrej filmárčiny. Kvalitný scenár, dobré dialógy, výborné obsadenie (Lukavský, Menšík, Marvan, Vala, Švorcová a ďalší). Teraz sa Kráľ Šumavy do našich pohraničných hôr vracia. Nie doslova, ale ako turistický produkt, ktorý má predovšetkým dnešnej mladej generácii oživiť situáciu na hraniciach v rokoch 1948-51.
Juhočeská centrála cestovného ruchu v októbri 2014 tento produkt predstavila. Spoločne s turistickým združením Východného Bavorska (Tourismusverband Ostbayern) usporiadala motivačnú cestu na Šumavu. Program začal návštevou Chodníka v korunách stromov v bavorskom Neuschönau v oblasti hory Lusen (Luzný), ktorá za 5 rokov svojej existencie získala i medzi našimi turistami rad priaznivcov. Je to vlastne náučný chodník so šiestimi zastaveniami plnými zaujímavostí. Visutý chodník vedie vo výške 8-25 metrov nad zemou a vrcholí výstupom špirálovou rampou na vyhliadkovú vežu v tvare vajíčka. Ak sa počasie vydarí tak, ako v tohtoročnom babom lete, zážitok je to skutočne hodnotný. Ďalšou zastávkou na bavorskej strane Šumavy môže byť skanzen v obci Finsterau s novo zrekonštruovanou hodovnou a tanečnou sálou. Pri obede sa ľahko ukáže, že Česi i Bavori sú od nepamäti jeden národ – národ knedľový.
Poďme späť ku Kráľovi Šumavy. Niektorí sedliaci a roľníci, hospodáriaci v dosť chudobnej horskej krajine, si na Šumave (rovnako ako v Krkonošiach) po celé generácie prilepšovali živobytie pašovaním tovaru cez hranicu. Terén a rozmary počasia poznali ako nikto iný. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 svoje schopnosti využili ako prevádzači osôb, ktoré pred komunistickým režimom utekali z českého vnútrozemia do Nemecka. Najslávnejším pašerákom a neskôr prevádzačom bol „Kráľ Šumavy“ Franz Nowotny (1905-1977), zvaný Kilián. Ilegálnych emigrantov boli tisíce a túžba po slobode veľká. Vtedajšie Československo preto posilňovalo ostrahu hraníc čím ďalej tým viac a od januára 1951 zavádzalo drakonické opatrenie: bolo zriadené hraničné zakázané pásmo a hraničná línia bola postupne znepriechodnená dvojitým zátarasom z ostnatých drôtov pod elektrickým napätím. Jedna z hlavných prevádzačských trás, príslušníkmi vtedajšej polície ZNB označovaná ako Kanál č. 54, viedla cez pohraničnú Bučinu nad Kvildou. Dedina Bučina bola v 50. rokoch, rovnako ako mnohé ďalšie šumavské obce, vymazaná z mapy. Teraz tam stojí len krásny hotel Alpská vyhliadka. Jeho majiteľ už pred niekoľkými rokmi nechal pri hoteli zrekonštruovať úsek tej „železnej opony“: vysoké ploty z ostnatých drôtov, oráčinu medzi oboma plotmi (aby bolo vidieť, či niekto prebehol), strážnu vežu, reflektory. Dnes, v dobe voľného pohybu v rámci krajín schengenského priestoru, to mnohí už nedokážu pochopiť. Vtedy však zúrila Studená vojna.
Od dneška hotel na Bučine ponúka záujem- com akciu V stopách Kráľa Šumavy, aby sa na „narušiteľov hraníc“ nezabudlo. Akcia je určená len naozaj zdatným turistom. Verne kopíruje trasu Kanálu č. 54 na českom území, ktorá je dlhá asi 25 km. Ide sa za každého počasia, v noci, najlepšie bezmesačnej, chladnej a plnej hmly či drobného mrholenia. Vychádza sa od bývalej tehelne v Sloupe pri Vimperku. Nikto nesmie hovoriť ani šepkať, fajčiť, svietiť baterkou, odhadzovať odpadky. Našľapuje sa ticho, mobilné telefóny zostávajú vypnuté. Malým deťom sa dá napiť odvar z makovíc, aby nás neprezradili plačom. Skupina sa drží pohromade za svojím prevádzačom. Trasa vedie cez Niklovu Hutu, okolo kaplnky pri Šindlove, cez rašelinisko Chalupská slať pri Borových Ladoch, ďalej cez Janskú horu na Františkov. Tam križuje cestu č. 167 a prekonáva po mostíku Teplú Vltavu. Na kraji lesa je pomníček prevádzačom z nedávnej doby. Cesta pokračuje lesom do kopca Stolovej a Stanovej hory, bahno a škrabance patria k veci. Občas niekto zakopne o korene, niekto spadne, únava robí svoje. Všetci ťažko oddychujú, kopec je strmý. Vlčia cesta privádza utečencov k bývalej obci Bučina (Buchwald) vo výške 1200 m n. m. Bavorsko je v dohľade!
Prechod cez Železnú oponu z Čiech do Bavorska končí v hoteli Alpská vyhliadka pri čaji alebo grogu. Pred 55 rokmi však pre mnohých „narušiteľov hraníc“ skončil zastrelením na úteku alebo zatknutím. Nasledovali dlhé výsluchy, odsúdenie, poprava alebo dlhé roky vo väzení. Teraz tento úsek našej histórie na Šumave ožíva. Pripomína osudy utečencov, utekajúcich za slobodou, i prevádzačov, ktorí im pomáhali.
-ak-
Nesouhlas se zpracováním Vašich osobních údajů byl zaznamenán.
Váš záznam bude z databáze Vydavatelstvím KAM po Česku s.r.o. vymazán neprodleně, nejpozději však v zákonné lhůtě.
