Už od stredoveku boli Krušné hory známe banskou činnosťou. Vedľa cínových, medených, strieborných a železných rúd tu boli objavené aj drahé kamene. K najvýznamnejším náleziskám drahých kameňov patrila lokalita, ktorá sa nachádza severovýchodne od mesta Klášterca nad Ohří.
Dnes je známa pod označením Ciboušov. Vlastná ťažba materiálu prebiehala vo svahu Krušných hôr nad obcou. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa uskutočnil v lokalite rozsiahly archeologicko- geologický prieskum, ktorého výsledkom boli odpovede, na nezodpovedané otázky. Jednou z nich bolo aj to, prečo a v akom rozsahu v tejto lokalite k ťažbe došlo. Archeologický prieskum preukázal datovania tunajšej ťažby do obdobia 14. storočia. Ten geologický potvrdil, že išlo o ojedinelú ťažobnú lokalitu na našom území. Vlastná hydrotermálna žila ťaženej suroviny je orientovaná severo-južným smerom s okrajmi vybiehajúcimi medzi vrcholmi Holubí vrch, Kozí chrbát a Liščí brloh. Kým výskyt kremenné žiloviny na plúžik je na vrcholovej partii zvažujúca sa k severu (540 až 570 m.n.m.), tak ciboušovské nálezisko je na svahu orientované k juhu v nadmorskej výške medzi 450 až 460 m.n.m.
Prvé písomné zmienky o tomto nálezisku sú uvedené už v roku 1702. Fialové ametysty boli nad Ciboušovem zbierané tiež talianskymi vyhľadávateľmi medzi rokmi 1780 až 1820. Časť sa ich dostala kúpi od premonštrátskeho kláštora na Strahove do zbierok katedry mineralógie pri VŠCHT v Prahe. Po upozorneniu na podobnosť kresby týchto kameňov so stredovekými inkrustáciemi na Karlštejne a v kaplnke sv. Václava vo Svätovítskej katedrále, potvrdili následné analýzy, že nejde o podobnosť náhodnú. Dnes teda vieme, že vďaka záujmu Karla IV. o tajomno, vydali Krušné hory svoje tajomstvo v podobe sýto farebných ciboušovských jaspisov a ametystov. Vlastná lokalita skoršie ťažby je dnes chránenou prírodnou pamiatkou. O kráse krušnohorských kameňov sa však môžete presvedčiť prehliadkou miestnych mineralogických expozícií vo Františkánskom kláštore s kostolom Štrnástich svätých pomocníkov v Kadani, či na zámku v Klášterci nad Ohří. Ich najrozsiahlejšie využitie potom zbadáte v podobe stredovekých inkrustácií v kaplnke sv. Kríža na Karlštejne a v kaplnke sv. Václava vo Svätovítskej katedrále na Pražskom hrade.
M. Foltýn
Nesouhlas se zpracováním Vašich osobních údajů byl zaznamenán.
Váš záznam bude z databáze Vydavatelstvím KAM po Česku s.r.o. vymazán neprodleně, nejpozději však v zákonné lhůtě.
