Eduard Preiss sa narodil 5. marca 1823 do českej vojenskej rodiny v renesančnej budove Malostranskej zbrojnice, v tom čase slúžiacej ako bitúnok. Vychodil Staromestské gymnázium, kde mu bol spolužiakom Josef Václav Frič.

V duchu rodinnej tradície prežil 40. roky ako profesionálny vojak pri 1. delostreleckom pluku a v pluku bombardérov vo Viedni. V roku 1847 armádu opúšťa, vracia sa do Prahy, aby sa v revolučnom roku 1848 zúčastnil Pražského júnového povstania. Ako veliteľ stotiny študentov Karlo­‑Ferdinandovej univerzity zvádzal boje na barikádach s vojskami nekompromisného poľného maršala Windischgrätza.
Po porážke povstania uteká z Prahy cez Halič a Poľsko do Uhorska, kde sa zúčastnil uhorského povstania, potlačeného cisárom 1849. Utekal teda do Turecka a vstúpil do armády Osmanskej ríše, kedy musel tiež konvertovať k islamu a dosiahol hodnosť majora. Keď osmanského pašu sprevádzal do Bosny, utiekol cez Grécko do Francúzska, kde p|sobil ako matematik. Stretol sa tu s F. L. Riegerom a jeho príbuzným a svojim spolužiakom Fričom. Opustil Francúzsko, krátko žil v Londýne a roku 1851 odplával do New Yorku. Odtiaľ pešo do Charlestonu, po železnici a loďou do New Orleans, kde sa pridal k výprave N. Lopéza na Kubu. Výprava sa rozpadla a Eduard odplával do Veracruz v Mexiku, kde si zaobstaral dva mulice a podnikol výpravu cez Xallapu, Pueblu a Ciudad de Mexiko do Acapulca a po pobreží do San Francisca, kde pracoval ako technický inžinier v mincovni. O niekoľko mesiacov v Kalifornii prepukla epidémia panamskej zimnice (1852), preto Eduard 4. 3. odplával do Hongkongu, kde chcel s uhorským plukovníkom Berczensym v Himalájoch pátrať po predkoch Maďarov (ako nesk|r Hitler). Číňania ale boli proti a tak po pobyte v Siame, kde vypomáhal s reorganizáciou kráľovského delostrelectva, v júni 1852 odplával do austrálskeho Melbourne. Pešo došiel do zlatonosných oblastí v provincii Victoria a niekoľko rokov tu pracoval. Potom zase pešo do provincie Queensland, kde tri roky pracoval ako poháňač dobytka pri rieke Logan a s domorodcami žil ich sp|sobom života. V roku 1861 sa dostal do nemeckej výpravy za zlatom v pustatine Ninety Mile Bush, ale už roku 1862 opustil Austráliu a cez Britskú Indiu doplával do Akaby (Jordánsko) a odtiaľ loďou do Londýna, kde sa jeho prednáškam dostalo veľkého uznania. Z Londýna cez Edinburgh, Liverpool a prístav Southampton odplával loďou do New Jersey, kde pracoval v železných baniach. V polovici roku 1863 v Columbuse p|sobil ako učiteľ účtovníctva a 14. 03. 1864 sa vydal vlakom cez St. Louis do Leawenworthu, aby sa 26. 03. s karavanou osadníkov na krytých vozoch vydal cez územie Apačov do Albuquerque v Arizone. Keď videl zverstvá páchané indiánmi na osadníkoch, zmenil trasu. Cez Santa Fé išiel pešo do Denveru, Salt Lake City do San Francisca, odkiaľ loďou doplával do Mazatlanu, v Mexiku pracoval ako kreslič na genštábe francúzskej armády do marca 1865. Potom cez San Blas, Tepic, Quadalajarra, Ciudad de Mexiko doputoval do Mazatlanu odkiaľ sa loďou vrátil do San Francisca.
Už 06. 12. 1865 sa vydal s českým šlechticom a starostom v Klášterce nad Ohří Josefom Osvaldom I. Thun­‑Hohensteinem parníkom do peruánskeho prístavu Callao, do Limy a parníkom do Malbriga, pešo a kolmo cez Cajamarcu, Cacha Poyas a Moyobambu do Valse Puerte na rieke Cachi­‑Yacu. Odkiaľ na indiánskej kánoe po riekach Cachi­‑Yacu, Paranpura a Huallaga k Amazonke a loďou do prístavu Para a parníkom do New Yorku, kam prišiel 08. 04. 1866. Touto cestou dosiahli časové prvenstvo, ktoré sa nikomu predtým nepodarilo.
Z New Yorku sa vydal do Leawenworthu a opäť pláňami Stredozápadu do Missouri, Louisiany a Floridy do Texasu. Nasledujúci rok sa pohyboval v Mexiku a opäť pešo po Stredozápade, kým zakotvil do roku 1874 na Floride ako vinár. Ďalšia cesta viedla cez Arizonu do Kalifornie a roku 1880 doputoval do Chicaga. Tu sa zoznámil s čechoameričanom, nakladateľom a tlačiarom Augustom Geringerom, ktorý vydával český časopis Svornost a Amerikán, kde Eduard uverejnil spomienky a cestopisy. Na prelome rokov 1882–1883 sa vydal s dvojkolesom a mulicou na cestu zo San Carlos do San Piedras v Texase. Cestu však nedokončil. Telo bolo nájdené blízko voza. Časom bol získaný jeho denník s posledným záznamom 02. 02. 1883: „Tento deň bude posledným v mojom živote“. Podľa nekrológu v kalendári Amerikán 1884 zomrel bez cudzieho zavinenia na nejakú chorobu. Posledná cesta Eduarda mala viesť k Tichému oceánu, do Ázie, Indie a Arábie a späť do Čiech, kde napísal svojej pamäti.

Luděk Sládek, foto © Wikimedia Commons