Ako by ste reagovali na tvrdenie, že antická gréčtina, latina, germánčina, keltčina a dokonca aj niektoré dnešné svetové jazyky majú pôvod v staroslovančine? Nechcem vás nijako šokovať, ale je načase si pripustiť, že naši slovanskí predkovia mali svoje predkresťanské písmo (tzv. slovanské runy). Dosiaľ o nich vedecký svet hovoril len ako o písme hypotetickom, ktoré Slovania užívali pred prijatím kresťanstva. Nepriame dôkazy nám však poskytujú zmienky o ňom už v ranom stredoveku.
Napríklad v 9. storočí, keď bulharský mních Černorizec Chrabr píše „O písmenách“, ktoré pred prijatím kresťanstva užívali Slovania (črty a zárezy, pozn. autora), prostredníctvom ktorých veštili a počítali. Katolíci však kontrujú, že kým boli Slovania pohanmi, nemali písmo, ale len čo boli pokrstení, snažili sa zapisovať slovanskú reč rímskymi a gréckymi písmenami mnoho sto rokov. Súčasník Chrabra, biskup Thietmar z Merseburgu, opísal dokonca chrám raných Slovanov na ostrove Rujana. Stávali v ňom drevené modly, v ktorých boli vyrezané mená bohov, ktorých predstavovali. Napriek tomu označenie „slovanskej runy“ stále stavia na problematických predpokladoch. Ide o to, že by sme museli najprv identifikovať dávne Venety so starými Slovanmi. Dovoľte mi, aby som sa o to pokúsil.
Venéti z pohľadu geografického
Podľa antických prameňov obývali Venéti v prvom tisícročí pr. n. l. rozsiahlu oblasť severné Taliansko. Južnú hranicu „jadranských“ Venétov predstavovala rieka Pád, na severe ju tvorili Alpy a na západe jazero Lago di Garda. Dnes sa táto talianska provincia volá Veneto a poznáme aj mesto Benátky (Venezia). Venéti (v Taliansku) sú považovaní mnohými odborníkmi za priamych príbuzných Venétov-Keltov, žijúcich neďaleko dnešného mesta Vannes (vo francúzskom Bretónsku), baltských Venétov, žijúcich v okolí Visly a Baltského mora, a Venétov-Trákov.
Nepriamym dôkazom spojenia pobaltských Venétov s prvými Slovanmi, ktorí sem doputovali z nám neznámych miest, je preukázané splynutie oboch národov na tomto území. V žiadnom prípade nešlo o pobitie či vyhnanie Venétov Slovanmi. Z nemčiny vieme, že označenie pôvodných obyvateľov (Weneden alebo Winden) bolo prenesené aj na nových obyvateľov − Slovanov − die Wende. Dôkazom je prvá písomná zmienka o Slovanoch zo 6. stor. n. l., keď sa rímsky historik Jordan zmieňuje o kmeni Venétov, ktorých príslušníci sa nazývajú predovšetkým Slovania a Anté.
Venétčina ako dôkaz?
Príbuznosť najmenej štyroch skupín Venétov potvrdzuje aj venétčina, ktorá sa dochovala na viac než piatich stovkách prevažne náhrobných nápisov na kameňoch, bronzových tabuľkách či keramike. Vo všetkých prípadoch sa v nej zachovali spoločné indoeurópske korene s latinou, ďalšími talianskymi a indoeurópskymi jazykmi, predovšetkým s germánskymi a keltskými. Bohužiaľ sa však venétčina ako hovorené či písané slovo začala po roku 200 n. l. pomaly vytrácať. Chýba nám oná pomyselná Rosettská doska, na ktorej bol v 166 znakoch zaznamenaný totožný text v hieroglyfickom a démotickom písme popri gréckom preklade. Iste by nám príbuznosť venétčiny a praslovančiny preukázala. Nič sa nedá robiť, pokiaľ by sa slovanská a venétska etnicita potvrdila, bolo by predkresťanské slovanské písmo staršie ako napríklad písmo germánske.
Náznaky našej príbuznosti s Venétmi
Vráťme sa k príbuznosti nemeckého označenia Vendovia pre západných Slovanov (wendisch − lužickosrbský). Odborníci, ktorí neveria, že slovanské runy majú základ v písme pobaltských Venétov, poukazujú na nesprávnu interpretáciu staroseverského označenia „vendarunir“, ktoré bolo prekladané ako „runy Vendov“. Pravdou je, že severania Venty (Vendy) označovali slovom vindir, a slovo venda- (ako slovesný základ) znamenalo obracať. Zabúdajú však na skutočnosť, že výraz vendarunir je možné chápať aj ako runy písané bustrofedónom. To znamená, že sa píše na jeden riadok zľava doprava a na druhom sa pokračuje sprava doľava a jednotlivé znaky sú zrkadlovo obrátené. Názov je odvodený z toho, že sa pri dosiahnutí konca riadka ťah perom neprerušuje, ale obracia späť, podobne ako ťažné zvieratá pri orbe. Odtiaľ možno ono slovo vendarunir.
Memento
Mrzí ma, že všetkým, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou o svojom keltskom pôvode, kazím radosť. Ak sa však neurazia, ponúknem im omnoho atraktívnejšiu alternatívu. Bez ohľadu na vznik slovanského etnika, ktorý je dodnes zastrený rúškom tajomstva, mi dovoľte na základe predložených dôkazov vysloviť nasledujúcu teóriu:
„Venéti a Praslovania, rovnako ako ich runy, sú našimi praotcami.“
Máme tak jedinečnú možnosť uvedomiť si, ak to tak naozaj je, že patríme k najstarším národom Európy, ktoré mali svoje vlastné písmo, venétsko- -slovanské runy, ktoré naši predkovia tesali do kameňa možno už v 5. storočí. Uvedomujeme si, že slovanskými štátmi sú Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Čierna Hora, Česká republika, Chorvátsko, Macedónsko, Poľsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko a Ukrajina? Ďalšími slovanskými národmi sú Moravania, Slezania, Rusíni, Lužickí Srbi, Kašubovia, Veleti aj Obodriti. Pozrite sa na mapu a spočítajte počet obyvateľov týchto štátov. Nemusíme svoje vzory hľadať u Keltov či Vikingov. Nemusíme sa ani so zvesenou hlavou krčiť na periférii kolabujúcej Únie. Naopak. Keď na to príde, založíme si úniu svoju, Slovanskú.
Josef Grof
Nesouhlas se zpracováním Vašich osobních údajů byl zaznamenán.
Váš záznam bude z databáze Vydavatelstvím KAM po Česku s.r.o. vymazán neprodleně, nejpozději však v zákonné lhůtě.
